Svetu chyba laska a Boh

Ahojte, SvPaci,

dlhsie som nic nenapisala, a veru som ani nemala cas ani 'crevo', ale teraz sa mi tak nejak chvilka naskytla. Nase zivoty sa v priebehu casu velmi menia.

Pametam sa, ked som sa zaregistrovala na SvP pred viac ako 10 rokmi. Bola som mladucka, odvazna, plna ocakavani, sama v cudzom meste - v Prahe, a mala som hlavu plnu napadov, snov, idei, a kopec kopec kamaratov.  
Neskutocne to zbehlo. Zmenila som sa. Zmenilo sa moje okolie. Zmenili ste sa aj vy, s ktorymi som sa casto a rada vidala. Dnes uz sme vsetci kdesi inde. Nieco v nas ale stale zostava. Sme Slovaci a zijeme v 'cudzom' meste. V Prahe. Zijeme si kazdy po svojom. Asi je to tak spravne, lebo casom si proste kazdy tuzi zalozit rodinu, a zit pokojnejsi zivot.
Mam doma krasnu malu princeznu, ktora mi denno-denne robi radost, i zlost;)) Zivot sa mi velmi zmenil, hlavne jej prichodom. Prichodom tohto maleho nevinneho tvora, ktory na mna vzdy kuka velkymi hnedymi ockami, ked nieco vyvedie, a caka, co jej zase mamina na to povie.
Je to nadherny zivot. Ale musim povedat, ze je uplne iny, ako predtym. Cupka si tu po byte kazdy den, veselo si spieva a tancuje, a ja si casto spominam na to, ako som si tancovala na salse, ci diskoteke, a nemala ziadnu zodpovednost, ziadnu starost, a bola neustale vesela.
Milujem toto male stvorenie, do ktoreho sa pretavilo cele moje nadsenie pre zivot. Mam pocit, ze je prave toto sposob, ako predat svoj zivot dalej, a citim sa velmi naplnena a pozehnana.

Obcas vsak premyslam nad priatelmi, ktori tolko stastia zatial nemali, nemali zatial moznost spoznat, ake je to krasne...myslim na nich, a velmi im prajem tuto skusenost. Mozno ze v nasich detoch sa prejavuje sam Boh, projektuje sa do nich. Je to ako keby som sa mu pozerala do oci kazdy den, a videla a citila jeho lasku.
Laska medzi muzom a zenou je nadherna, ale laska medzi rodicom a dietatom je uplne ina, cista a pochadza od Boha.
Som hrda na to, ze som mamou, a tesim sa na kazdy den s mojou dcerkou.
Svet by si zasluzil viac lasky a porozumenia. Zabudame na Boha, zabudame na Jezisa, zijeme velmi sebestredne. Ale nastastie nie vsetci a nie vzdy.
Zamyslam sa casto nad tym, preco sa niektore zle veci deju dobrym ludom z mojho okolia. Tuzim im pomoct, alebo ich aspon utesit, ale obavam sa, ze ma proste 'odpalkuju' s tym, ze su neveriaci, a nemam im co hovorit o Bohu. Ale ja ich inak neviem utesovat, lebo ked mne bolo tazko, bol to jedine Boh, na koho som sa obracala.
Mam vela znamych, ktori su neveriaci, zial. Dokonca mam pocit, ze tu v Prahe je ich viac ako 90 percent. Mne ich ateizmus nevadi, ale mam pocit, ze im vadi moja viera. Nesnazim sa ju nikomu nanucovat. Som prekvapena, ze som si vela rokov o niektorych myslela, ze su veriaci a nedavno zistila, ze to tak nie je. Vacsina tychto ludi maju velke problemy vo vztahoch.

Neposuvaju sa a nemaju deti, aj ked vek na to davno maju/li. Niekedy mi prebehne myslienka na to, ze v nich proste nie je dost lasky. Pripadaju mi nenaplneni. A je mi ich luto. Na druhu stranu je mi neprijemne ich presviedcat o Bohu. Vzdy doma na vychode som mala okolo seba len veriacich, a brala som to ako samozrejmost, ze sme veriaci vsetci a vieme kam sa mame v case potreby obraciat. Ale tu premyslam o ateistoch. Kam sa v case nudze obracaju? Co je ich oporou, kto ? Kto im nahradza Boha? Dokazu vobec precitit skutocnu lasku?
Tolkokrat v mojom zivote mi pomohol prave Boh. Aj ked mam milujucich rodicov, na ktorych som sa vzdy mohla so vsetkym obratit, tak su v zivote situacie, ktore nevyriesi ziadny rodic, aj ked by velmi chcel. Neposkytne taku oporu, aj ked by sa velmi snazil. Skutocna opora je mozna len v Bohu. Citim to tak, zazila som to neraz a boli ma, ked citam, ze Slovensko vlastne nie je tak krestanska krajina aka bola. Ze je tam uz velke percento obyvatelov, ktori sa hlasia k ateizmu.

V CR ma to neprekvapuje, lebo uz ked som sem prisla, tak som takmer ziadneho krestana nestretla, a vela Cechov mi povedalo, ze hej vy tam zo Slovenska, ste skoro vsetci krestania. Mne to lichotilo, a myslela som, ze je to tak proste dane. A teraz zistujem, ze to tak nie je.

Ze Slovensko sa zacina uberat podobnym smerom ako Cesko. Myslela som, ze ked sem prudi tolko Slovakov, tak to naopak bude trochu rozlozenejsie. Ale nie je.
Verit v Boha nikoho k nicomu nezavazuje, nikoho nenuti robit nikomu zle, nikoho nenuti pri tom dokonca zotrvat. Je to najslobodnejsia volba cloveka, aku poznam. A zaroven najviac obohacujuca. Preco teda krestanov tak ubuda? Preco sa odvraciame od Boha? Zazijeme zivotny neuspech a okamzite to zvalujeme na neho.
Ale on nam dal slobodnu volu, aby sme sa rozhodovali sami, a konali sami za seba.

A ked tak koname, a nieco sa nepodari, tak si nevstupime nikdy do svedomia, kde sme urobili chybu, ale hned hovorime, preco to Boh dopustil? Kde bol, ked...? Boh je stale s nami, ked ho pri sebe chceme mat. Boh nie je ten, kto moze za nase chyby ci omyly. Je to ten, ktory nam umoznil, aby sme robili veci spravne ale aj nespravne tym, ze nam dal slobodu v nasom rozhodovani. Slobodu milovat koho chceme, robit co chceme, premyslat o com chceme.

A dnes, ked pisem uz trochu s vacsim casovym odstupom, mam aj druhe dietatko. Je to chlapcek, a takisto mi robi nesmernu radost. Je krasny, zivy, usmievavy, milucky a velmi rozumny. Oproti dcerke pohodova povaha;)

Dakujem Bohu za zdrave deti, a za to, ze aj my sme vsetci zdravi.

Teraz pred Vianocami balim x darcekov, ktore povezieme domov na vychod, tak mam trochu zvlastne dojmy.  Za kazdu tu vec som si musela dost maknut. Posta a vsetko dookola ma stali kopec sil, namahy a casu. A ked to vidim takto pokope, nepripada mi, akoby toho bolo tolko, ze by si to zasluzilo taku pracnost. Aj ked s vydychom konstatujem, ze konecne je to vsio, tak nejak tusim, ze najkrajsie sviatky v roku sa premenili naozaj na cosi komercne. Kedysi som darceky zhanala absolutne v pohodicke, a ziadny stres som nemala. Teraz je to z roka na rok horsie.

Tu, v Cesku, kde zije tolko ateistov, su pred Vianocami obchody a parkoviska neskutocne preplnene. Ale preco? Ved tu nezije tolko krestanov.
Preco teda ateisti oslavuju Vianoce rozdavanim darcekov, a varenim kapra? Su to predsa krestanske tradicie. Preco sa mi zda, ze normalne sa tu nikto ku krestanstvu nehlasi, ale ked ide o sviatky, odrazu je tu Cesko plne krestanov? Hmmm...ako si ludia vyberaju len to, co sa im hodi. Ateistom sa hodia nielen volne dni,  ale aj uzivanie si Vianoc. Preco su teda tak zarputile proti krestanstvu, ked ho vlastne oslavuju s nami? Nie je to trochu pokrytecke?

Ked tu stretnem niekoho, kto sa hlasi ku krestanstvu, vykluje sa z neho do par minut Jehova.
Pre nas, krestanov, je to akasi sekta. Napada mi jeden vtip, ktory nam doma v susvislosti s nimi koloval:
 
Klopu dvaja Jehovisti pri dverach. A zvnutra sa ozve:- Kto je? -My, svedkovia Jehovovi. Chceme sa porozpravat.
- A kolko vas je?
- Sme dvaja.
- Tak sa porozpravajte!

Asi by to mohla byt prirucka, ako sa ich zbavit a nestracat s nimi cas. Lebo akykolvek argument tymto ludom podate, nikdy ich nepresvedcite. Nemozete s nimi nijak vyjednavat. Oni maju svoju pravdu a viziu boha, bozika, alebo modly...ale horsie je, ze sa snazia presviedcat inych a vo velkom. Ja som to vedela uz ako male decko, ale teraz neustale vidim, kolko ludi je tak naivnych a uveria im. Dnes uz predsa mame internet, clovek si tam najde takmer vsetko.
Staci si vypocut par pribehov byvalych Jehovistov a nie je ich tam malo, a clovek ma jasno. Skutocny krestan nepostava niekde s bibliou a nesnazi sa presviedcat ludi. ZIje svoju vieru a dava priklad druhym svojim vlastnym zivotom. Ak ho niekto poziada, moze podat pomocnu ruku. O tom to je.

Prajem Vam, krestania, i ateisti, krasne sviatky, plne radosti, pohody a Bozieho pozehnania;)

PS: Ospravedlnte moje bezdiakriticke pisanie, ale moj cas je velmi obmedzeny, a takto mi to ide proste rychlejsie. Ved vy textu urcite rozumiete ;)

 

 

 

Zaraď článok do kategórie: 

Komentáre (3)

  • Obrázok používateľa visnicka
    visnicka

    A tiez si mi dal dobru otazku, ze ci nie som zneistena svojou vierou. Poviem ti, ze boli casy, ked som bola neista, alebo na vazkach. Hladala som sa. Nejak som si chcela dokazovat, ze ziadny Boh nie je...a vela som sa zaujimala o ezoteriku, astrologiu a podobne veci. Az som dospela k zaveru, ze na tychto veciach je vzdy len nieco pravdy, proste sa to obcas trafi....ale nenaplni ta to, nenahradi ti to Boha.

    jan 09, 2019
  • Obrázok používateľa damjan
    damjan

    po 38 rokoch zivota mozem aj ja povedat, ze na naplneny zivot nepotrebujem Boha.

    ak ty ano, nech sa paci.

    ak niekto nie, nech sa paci.

    len si nerobme zle.

    Jehovovia, Mormoni, katolici... s kazdym som sa uz porozpraval. viac ci menej obohacujuce skusenosti... pre mna skor menej. urcite sa da prezit aj krasny aj moralny zivot bez deduska v oblakoch a Jezisa.

    miesto astrologie skus radsej astronomiu, biologiu, matematiku, mozno tam objavis trochu ineho boha, alebo aspon zdroj nekonecneho udivu.

    tak nejak ako pisal dano, spokojny clovek by mal venovat nula cela nula percent casu vysvetlovanim a vnucovanim svojho svetonazoru inym DOSPELYM ludom. a pri detoch zas treba byt SAKRA opatrny, aby sme ich okrem moralky zbytocne nenaockovali dalsimi 600 tonami kadejakeho balastu ktoreho sa mozno budu zbavovat do sedemdesiatky. ;)

    a ku komercii a vianocnym zvykom vobec sa radsej vyjadrovat ani nebudem. ja si kazdy rok vianoce ledva vsimnem. a ani nemozem povedat, ze by vztahy tym trpeli. je to kazdeho (ne/vedoma) volba, ako velmi sa chce stresovat. ;)

    jan 10, 2019
  • Obrázok používateľa damjan
    damjan

    preco zmizli Danove komentare?

    feb 20, 2019