Je asi len málo vecí, ktoré sú obťažkané emóciami viac než jedlo. Zoškrabávanie nenávidenej šunkovej pomazánky pod stôl v škôlke, vôňa vyprážaného karfiolu, ktorý nám ocino varieval každý večer, kým bola mama na služobke, Luckina maxitermoska s vývarom, keď som horúčkou už nevládala ani stáť na nohách… A potom varenie polnočnej marmelády v Nórsku, neporaziteľný puch kimči v chladničke môjho kórejského ex, škótska maringotka a nekonečné variácie na pasta pesto, fotky z Katkinej michelinskej cesty ako posledného želania jej umierajúceho manžela…
