Z dennika - o bankovej lupezi

Ahojte SVPaci;)

Chcem sa s vami podelit o jednu prihodu z mojho zivota. Mam ich sice v tom mojom denicku neurekom  a mozno ich sem dam niekedy viac, ale tato si myslim by mohla prist ako prva.

Majte sa krasne a piste basne;))

                                                          BOJIM ?   NEBOJIM...

 

V novembri 2009 nastupujem do banky ako bankerka, pokladna a servis. Praca je velmi tazka, psychicky, dusevne i fyzicky velmi vycerpavajuca.

Po 4 mesiacoch velkeho zaberu a neustaleho riesenia nevstricnosti z ich strany, podavam vypoved z pracovneho pomeru. Hladam cosi viac nez bezduche babky, ktore hladia len na zisk a plnenie nejakych cisel. A vnutri dufam v zlepsenie, citim, ze sa nieco blizi, a nastane v polovici mojej vypovednej lehoty. Na konci marca to prislo.

To, co nikto necakal. Ovsem okrem mna.
Prisla vychovna priucka. Moj vnutorny hlas mi dal najavo, ze sa niekomu otvoria oci este pred tym, nez odidem.
Odchod bol nevyhnutny, ale ten zazitok nenahraditelny. Boli sme prepadnuti. Do banky vbehli zahaleni lupici. Na tejto pobocke to bolo nemyslitelne. Tak velku pobocku este nikdy nevylupili...nikdy nehovor nikdy!
Cela akcia trvala minutu a pol. Zbehlo to. Videla som ich vchadzat dnu. Docvaklo mi to vcas. Psychicky som sa obrnila a predstavila si, co bude potom. Zavrieme pobocku, a uz nebudem musiet v ten den pracovat, huraa. Ja som vlastne ten den ani nemala byt v praci, ale kedze kolegyne vzdy nieco riesili, tak som tam byt musela.
V tuto chvilu uz obrnena som posluchla pokyny lupeznikov, a bez mihnutia oka som si lahla na zem. Pripadalo mi to skor ako kontrola, ci dodrzujeme limity v pokladniach.

Po akcii to u kolegov ale bolo hrozne. Zbran pri hlave si uvedomili az po odchode prezlecenych mladencov.
Pohlady ostatnych (ne)zucastnenych boli zaujimave. "Kedze mi este nedorazil klient, tak si idem urobit caj do kuchynky." Kym prisla naspat, bolo po lupezi;-)
Dalsia na telefone vykecava s kamaratkou. "jemine, tu niekto hrozne krici, co si to dovoluje v banke tak rvat, asi ho pojdem vyhodit.." Urcite by sa jej to podarilo. Jedna kolegyna kolegovi septom: "Stiskni to tlacidlo..." On cez zuby: " Drz hubu a nehyb sa".
A ostatni? Je to az neuveritelne..ale vsetci ostatni z velkej pobocky boli v tu chvilku asi na dve minuty zavreti v jednej kancelarii blizko pokladne a lucili sa s kolegom, ktory odchadzal na inu pobocku. Nahody neexistuju, toto bol osud.  Samozrejme, ze o nicom nevedeli. Ani nam to nechceli uverit...
Moja predstava o volnom odpoludni sa tiez zrusila vedenim vysetrovania az do neskoreho vecera. A vysluchom na kriminalke. No vynahradila mi to rychla jazda po Prahe v komisarskom aute;)

A aby toho osudu nebolo malo, v ten den sme mali hlasenie alarmu, ale este dopoludnia. Dvom policajtom sme povedali, ze nic, ved tu sa nikdy nic nedeje. A popoludni kolegyna stiskla tlacitko pocas lupeze, a reakcia ? Heh, no ziadna. Alarm nefungoval. Policajtov volali klienti, ked bolo po vsetkom.
A o tyzden sa nahodou spustil zase alarm, bez pricinenia. Nastupilo policajne komando, pistole v rukach...a zevraj mali hlasenie. My ze nic. A ja si myslim...no chlapci, meskate asi tyzden , co uz ;))

A za dalsi tyzden sa v banke stretavam s mamkou jedneho z lupeznikov. To je goool, co? Pride za mnou, ci som z toho nemala vaznu traumu...no keby vedela, ze pre mna to bolo konecne dobrodruzstvo, ktore mi tak chybalo;))) Aj ked v tomto nadnesenom aforizme som asi sama. Dnes uz lupeznici sedia. Takze vsetkych, co uvazuju o takomto dobrodruzstve zo strany lupicov, pozdravujem a snad mi uveria, ked poviem, ze tak 95% lupicov sa s nimi stretne v base. 

Nuz...a po tejto udalosti boli nadriadene ako vymenene. Odrazu to boli najlepsie sefky na svete. A na otazku, ako to, ze som to zobrala tak sportovo, som len mierne naznacila ze po roku 2009 mam za sebou aj horsie veci. Ovela horsie. Nejaka lupez ma uz fakt nemoze rozhodit.

Pritom na skoleni, ked sa premietalo o lupezi, bola som z toho dost v ...no proste niekde. Akoby som to skutocne zazila. A nebolo mi vsetko jedno.Ale tu sa jasne potvrdzuje, ze clovek ma ovela vacsi strach z toho ocakavania nez zo samotnej udalosti. Horsie je, ked ocakava, ze sa nieco stane, a boji sa ake to bude.Je to ako skuska na VS. Pred nou mame neuveritelny strach. Pretoze vzdy je velmi dolezite, kto bude na pozicii skusajuceho a co bude predmetom skusania. Mohli by sme sa ucit aj cely rok na jednu skusku, ale ked tam raz bude niekto, kto nam to nebude chciet dat a stastena nam nedopraje otazku cislo jedna v nasom
rebricku znalosti, tak je sanca na uspech takmer nulova.
Proste strach som mala pred tym. V case lupeze to celkom opadlo. A po nej, akoby som presla dalsou skuskou na VS ;)))

 

Zaraď článok do kategórie: 

Komentáre (4)

  • anon
    pekneeeeeeeee :)
    igorik (bez overenia)

    moc pekneeeeeee a pekne napisane, Visnicka  priznam sa, ze som si nikdy nemyslel ze si niekto moze lupez v banke takto uzit

     

    jún 25, 2010
  • Obrázok používateľa visnicka
    diky Igi
    visnicka

    a ako sa vlastne mas? Niekde som tu zahliadla tvoju nohu v gypse, tak snad je vsetko ok.

    Chystame mega party takze uz aby si bol ok, a prisiel si zatrsat :D Zatial je to len tajna informacia, pre teba , xixi.

    jún 25, 2010
  • Obrázok používateľa Tomp
    Takze asi takto:
    Tomp

    Takze asi takto:

    jún 25, 2010
  • Obrázok používateľa visnicka
    ;)
    visnicka

    Ked makas jak vol, tak uz aj toto ti pripada ako zachranna brzda;))))

     

    jún 25, 2010