Próza je sexi, na Andeli.

próza dokáže byť sexi

ako to dokáže zadok alebo oči

 

Stál som v metre a čakal. Malo ísť. Dalo sa to predpokladať. Prechádzal som sa sem a tam a do očí mi vpadla žena okolo 40-50, s vozíkom plným billa igelitiek, prečesávajúca odpadkové koše. Na Andeli. Okolo šiel mladý pár. Isto nemali viac ako 20. Nemyslím dohromady. Útlučká holčina a o hlavu vyšší vychudlý černoušek. Černoušek zahlásil: „Haha, asi je čo vyberať.“ Holčina nejak pritakala, a černoušek spustil ďalší vtip. Stalo sa to medzitým, ako som si všimol, že to nie je ženská, ale chlap. Mal na sebe nejaké tričko a šedé obtiahnuté kraťasy. Celkom sexi. Také nosievala moja posledná láska do konca večnosti. Dostal som chuť černouškovi jednu natiahnuť. Nespravil som tak, nerobí sa to. A ja tiež nie som bílé kvítí nevinnosti. Ale nasralo ma to, mal som sto chutí naňho vyšteknúť – „to sa ti zdá smiešne? Že vyberá smetiaky v metre? Že má tiky, že na prvý pohľad je vidieť, že je to schizofrenik, to sa ti zdá smiešne, ty kokot?!!??“ Nespravil som tak. Každý ma svoj údel. Aj keď nemám rád slová, ktoré chcú byť ústami človeka akýmisi mantrami absolútnosti, -každý máme akúsi svoju karmu. Ak nám je smiešne, že existujú chudáci.. čo sme? Čím budeme..?

 

Svet nemôže byť len smutný. Nemôže stále. Nič nevydrží večne. I keby to nekonečný zástup bohov tak chcel.

Zaraď článok do kategórie: