popoluška

Uf. v sobotu to bude pol roka od momentu, čo som sem definitívne prišla žiť. A tak sa teraz strácam v cigaretovom dyme a ďakujem sebe samej, sebecky. Mám dvadsať, posledný sladký mesiac a potom príde trojčíslie sedmičky, šťastnej sedmičky, ako to sama nazývam. Dospievam. Mením sa. Rastiem. Silniem. Otáčam sa dozadu na moje dospelo-nedospelé sny s ktorými som sem prišla a kútiky pier sa mi rozbiehajú úsmevu naproti. Realita je iná. Malé dievčatko čo prišlo zmeniť svet som bola. Akoby to len včera bolo, keď sa mi do snov vkrádali ilúzie o prešťastne-šťastnom novom živote. Lenže sny nemusia vždy končiť happyendom. Spadla som na dno, chcela som ujsť, za mamou, za istotou, za oporou. A potom som sa pozrela na seba v zrkadle a spýtala sa - naozaj? Kata vstaň a dokáž niečo. Dokázala som. Pozbierala som v sebe posledné kúsky odhodlania, utrela pomyselné slzy a začala bojovať. 

Zlé veci sa nedejú len tak. A vlastne čo je zlá vec? zlá skúsenosť? podľa mňa zlé  veci neexistujú. Všetko to "zlé" čo sa deje, je v konečnej podstate správne. To negatívne, nás totiž má dostať k tomu dobrému. Aký paradox, však? 

Asi som sa nikdy necítila byť taká silná, akou som. 

Ľúbim. Verím. Chcem. Túžim.

A napriek skúškam, ktoré dostávam, mi nikdy nebolo lepšie ako teraz. 

Zaraď článok do kategórie: 

Komentáre (5)

  • Obrázok používateľa XPO
    :) Hm. No vidis ako rychlo sa
    XPO

    :) Hm. No vidis ako rychlo sa to meni.. Staci mesiac ci dva a zrazu zda sa, ze je vsetko naopak :) 

    okt 28, 2014