..letná nočná letná..

------

..tak za pár týždňov to už bude 6 rokov.. fíííííííííííí, kristaboha, to to letí.. udalosti i text sa datujú práve do spomínaného obdobia..

------

 

Na letnej. Letenské námestie. Či skôr – kúsok ďalej. Ale naozaj len o pár.. krokov behov skokov alebo takého niečoho podobného.. Je tam super lesopark. Ha! A malý bufet tiež.. Malý bufet, ale s o to väčšou terasou. A to nie akože len opticky – fakt asi veľkou – pokiaľ ma zmysly seknuté svetlami nočnej Prahy zdôraznenými odleskom od pohyblivej Vltavy až príliš neklamali.

 

Ale o to nejde. Je tam fakt super. Zatiaľ asi natretiu – toľko krát som tam tuším ležal na deke a popíjal. –za ten týždeň, čo tu straším – Je tam krásne freeee. Ale o to tak ani nejde, to nie je chrbtová kosť tohto textu. To je jasné. Aspoň mne. A keď sa niekto dočíta ďalej, možno i jemu.

Ale možno, že aj je. (.. tá chrbtová kosť..)

 

Ležal som tam teda určite nie raz. A neležal som sám. Na deke nás vždy ležalo viac. Ležali a popíjali sme v pospolitosti.., dá sa napísať – v dostatočnej miere spriaznených tiel a duší. Heh. Kluci i holky. A i jeden Čech. Hehe. Nič v zlom. Super chalan, ten Václav. Fakt. Ale o toho tu tiež práve veľmi nejde, i keď – nech spomenuté bolo pravé jeho meno (akože nebolo – to len ja ho tak oslovujem, ale chalan jeden, -už začína reagovať, hehe).

 

Ja, ako ultrakonzervatívny Neoliberál, a pod vplyvom (práve na tom mieste zväčša pod vplyvom červeného s kokakolou-s-medzi-pivami) - vyšinutejší než normalment, som sa nemohol filozoficky nepozastaviť nad tou NEGALANTNOU skutočnosťou, že kluci močí, kde jen chcou (ďík pánu bohu za ten potemnělej lesopark) a krásne divy (rozumej.. - holky) musia platiť 3 ČESKÉ koruny za toaletu. No ale.. ako vždy a všade – ani tu filozofia nepomohla. A tak som sa do toho rozhodol obuť prakticky a polopate; ako sa vraví. Heh.

 

Kúsok od nás (šak keby boli ďaleko, asi nie sú v hre, ne?) sedeli tri kusy pekných mladých dív (..17-tiek? Možno tak nejak). Z kamarátskej lásky ku práve sa z toaliet (3 ČESKÉ koruny) vrátivšej kamarátke som vstal a pripohybom ocitol sa dostatočne blízo k divám tak, aby dokázali vyrozumieť moju neartikulovanú slovenčinu

= =Čááute. Možem sa vás niečo spýtať? [nečakavšie na nejakú odpoveď hneď pokračujúc] Héj, baby – a vy, kde chodíte močiť? = =

 

Keď tak obdeň zvažujúc – extra super baby, že si zbalili tie svoje deky až asi minútu po našom multimonodialógu, čo si veľmi považujem, a týmto im chcem vzdať anonymným anonymne hold – STE SUPER.

 

Ale teda tento.. rozhovor (?? – hehe) pokračoval.. Vysvetlil som im (aspoň som mal ten úmysel, to mi nikto nevezme), že nemôžem vnútorne súhlasiť s tým, aby takí, ako ja (rozumej...... chlapci, muži, mladíci – heh, šak nenapíšem, že samci,ne? alebo že s penismi. hh. veď to by bolo.. neestetické..), môžu tak freee močiť hockde vôkol seba, a krásne divy (i tie menej krásne) musia za to Platiť...

 

Teda potom mi naozaj ukázali, kde chodievajú „močiť“, ktorý to výraz v našej rozmluve zostal od počiatku až ku koncu bez nahradenia akýmkoľvek synonymom. A nie len to, poradili mi, kde by som mohol ísť s kľudom (ktorý ja na to potrebujem – asi som niekde v hĺbke naozaj tvrdý snob) močiť ja. Na to som im zalkoholuistopokriveným (galantne sa tváriac snažiacim) úsmevom poďakoval s dodatkom, že ja už svoje miesto mám (a ukázal som prstom), iné nehľadám – a že ma môžu prísť isto navštíviť. Poďakoval som sa ešte raz a rozlúčil a od-.. odkráčal. SUPER. Supermagor. Praha je super. So far..Super.

Zaraď článok do kategórie: