Reakcia na stránky www.stopfeminismu.cz - IV. časť

    Na základe otázky, ktorú som si položila na konci minulej úvahy mi nedá, aby som sa nezamyslela nad tým, prečo sa žena zjavne uprednostňujúca kariéru pred rodinou (či aspoň vyžadujúca okrem rodiny aj profesný úspech) stavia proti ženám, ktoré tak činia tiež (alebo ktoré v záujme naplnenia svojho života zlaďujú osobný i profesný život)? Prečo chce na ich úkor uprednostňovať a vyzdvihovať len ženy, ktoré – či už reálne alebo slovne – uprednostňujú výhradne rodinný život? Prečo stojí Dominika Hužvárová proti feminizmu, ktorý nijakým spôsobom neutláča ženy na rodičovských „dovolenkách“, naopak, záleží mu na tom, aby boli ženy (ale i muži) za svoju domácu prácu náležité ocenené (ocenení)? Odpoveď na tieto otázky nie je jednoduchá, a keďže autorka stránok (ako sa na základe už uvedeného domnievam) skutočné zámery svojej antifeministickej aktivity neuvádza, môžem o nich len polemizovať. Myslím však, že odpoveďou bude skôr komplex viacerých faktorov, než jeden jednoduchý, konkrétny dôvod.

    Vzhľadom na pozíciu samotnej autorky stránok je zjavné, že na jednej strane ide o osobu verejne známu, na druhej však nie až tak známu, akou by možno – vzhľadom na prípadný finančný zisk z fotografovania do reklamných kampaní a kampaní na zvýšenie predajnosti výrobkov či prestížnosti rôznych akcií (viď jej stránky www.huzvarova.cz) – byť potrebovala. Jednou z odpovedí (ktorá, hoci už len ako moja vlastná dedukcia, nepriamo vychádza z predchádzajúcej analýzy) tak môže byť i fakt, že autorke týchto protifeministických stránok v skutočnosti nejde o podporu žien v domácnosti, ale o zviditeľnenie seba. Zviesť sa na vlnách antifeminizmu je v tejto spoločnosti založenej na mužskej hegemónii určite omnoho jednoduchším, než keby sa autorka stránok pokúsila presadiť s feministickými myšlienkami (ktoré, napokon, sama čiastočne zastáva, viď jej snahu o 50:50 alebo túžbu po úspechu). Kritikou feminizmu však uspeje bez menšieho odporu, pretože väčšinová spoločnosť stojí už z princípu na jej strane. Svojimi antifeministickými postojmi navyše lichotí tým mužom (ale i ženám), z úst ktorých tak často počuť tvrdenie: „Keby bol feminizmus pre ženy prospešný, nestavali by sa proti nemu samotné ženy.“ Myslím, že mnohí hegemónni muži vítajú angažovanosť žien v antifeministickom hnutí tým viac, že vychádza zo samotného stredu skupiny, ktorej by primárne na šírení feministického povedomia malo záležať – tou skupinou sú ženy ako také, ale i ženy úspešné, ženy naklonené zlaďovaniu pracovného a osobného života a pod. Feminizmus sa určite „podkopáva“ jednoduchšie, ak ho kritizuje niekto, koho sa feministické hnutie snaží zrovnoprávniť. Tým sčasti akoby dokazoval jeho zbytočnosť a nefunkčnosť, čo je voda na mlyn antifeministickým postojom.

    Pravdepodobným dôvodom snáh Hužvárovej o potieranie feminizmu môže byť tiež fakt, že ako modelka sa obáva zákazu používania "nevhodných“ genderových stereotypov v reklame, ktorá ju tiež živí. Ak by sa tak stalo, ohrozilo by to jej pracovné postupy a musela by sa značne preorientovať, ba možno by o mnohé zakázky aj prišla. (A keďže v rámci svojho stereotypu rovnoprávne súžitie partnera a parnerky principiálne neuznáva, neostalo by jej podľa jej vlastného modelu nič iné, než sa stať vo vzťahu tou  „podriadenou“, ako to bežne ženám odporúča.) Feminizmus sa tak pre ňu stáva skutočne hrozbou – konkrétne hrozbou jej stereotypom, na ktorých si postavila kariéru. Stereotypy preto musí hýčkať a podporovať ako sa len dá – trebárs i založením stránok www.stopfeminismu.cz.

    Preto nie je vylúčené, že ďalšou odpoveďou na to, čo v skutočnosti autorka stránok www.stopfeminizmu.cz svojou antifeministickou aktivitou sleduje, môže byť i ten fakt, že feminizmus v zásade nesúhlasí s istými prvkami jej súčasnej profesie modelky a fotomodelky, čím akoby znižoval jej dosiahuté úspechy na tomto poli – úspechy, na ktorých Hužvárovej, prirodzene, záleží. V tomto bode treba podotknúť, že feminizmus celkovo neodmieta povolanie modelky ako také, neodsudzuje ho, ani sa nestavia priamo proti nemu (aj keď to, samozrejme, záleží nielen od jednotlivých jeho prúdov a smerov, ale aj od konkrétnych feministiek a feministov a ich chápania tejto otázky). To, na čo feministické myšlienky určite poukazujú je však spôsob, akým modeling, podávaný cez objektív mužskej hegemónie, vytvára normu ženskej krásy a akým spôsobom utvrdzuje stereotypné nazeranie na ženy. Inými slovami, modeling, ktorého primárnym cieľom by nebolo zavďačiť sa predovšetkým heterosexuálnej mužskej časti publika, by iste vyzeral inak, a šlo by v ňom hlavne o predvádzanie odevu, ktorý má modelka na sebe, nie o predvádzanie samotnej modelky, čo najväčšie odhaľovanie jej tela a hodnotenie jej (často neprirodzene diétami, chirurgiou a všemožným vylepšovaním formovanej) postavy. (Tým, samozrejme, nechcem v žiadnom prípade povedať, že samotné vyrovnanie pomeru modelov a modeliek, fotografov a fotografiek, designerov a designeriek, členov a členiek v hodnotiacich porotách a pod. by znamenalo zmenu, o ktorej hovorím. Tá totiž nezávisí od biologického pohlavia – hoci bude iste závisieť od spoločnosťou formovaného genderu – a nemožno ju dosiahnuť okamžite bez istého uvedomenia. I ženy sú predsa často – podobne, ako muži – vychovávané vo vzorcoch, ktoré tomuto spoločenskému rádu vyhovujú, preto sa ani ich nazeranie v mnohých prípadoch príliš nelíši od mainstreamového náhľadu, ktorý určuje štandardy krásy.)

(pokračovanie nabudúce)
 

Komentáre (3)

  • Obrázok používateľa Marc
    Obavam sa...
    Marc

    ... ze s Tebou, komix, uplne suhlasim

    feb 23, 2010
  • Obrázok používateľa padam
    Paci sa...
    padam

    Narychlo  jsem to preletnul a libi se mi ...

    Vecer si poctu podrobne :-)

     

    Diky KOMIX

    feb 24, 2010