Reakcia na stránky www.stopfeminismu.cz - II. časť

V minulom článku som sa venovala ukážke toho, ako autorka stránok www.stopfeminismu.cz ignoruje literatúru, z ktorej by mala čerpať, a o ktorej by mala – pokiaľ sa chce zaoberať feminizmom a jeho myšlienkami – niečo vedieť. V skutočnosti však Dominika Hužvárová zachádza ešte ďalej a jej jednanie hovorí nielen o nevedomosti či "ľahtikárení" ohľdom tejto témy, ale dokonca aj o istej (ak to tak môžem nazvať) zákernosti. Autorka článkov zameraných proti feminizmu nemá naštudovanú nielen literatúru k problematike, o ktorej sa rozhodla verejne písať, ale nedala si dokonca ani námahu preštudovať aspoň feministicky a genderovo orientované webové stránky, ktoré by jej umožnili pochopiť minimálne základy problematiky, do ktorej sa pustila. Jasne to vyplýva hlavne z toho, že napriek tvrdeniu o citácii z feministických stránok cituje zo stránok antifeministických (napr. www.chlacivakci.cz), pričom tieto tvrdenia manipulatívne vydáva za názory a postoje feministiek a feministických organizácií. Činí tak, samozrejme, opäť bez toho, aby uviedla zdroj svojej citácie (antifeministické stránky), čím sa vyhýba dôkazu, že feministické texty nečítala – a ak čítala, je buď natoľko „inteligentná“, že ich nemôže použiť, pretože by musela priznať ich relevantnosť, alebo je natoľko neinteligentná, že im nerozumie, preto radšej siaha po zjednodušenom a značne prekrútenom texte.

Z akých stránok čerpá si však možno ľahko overiť zadaním niektorých ňou uvádzaných citácii (napr. z článku  „Něco z feministických stránek“), do internetového vyhľadávača. Pokiaľ tak urobím napr. s vetou „Role ženy v domácnosti spojená s péčí o děti je nudná, ubíjí osobnost a nenaplňuje ji,“ a zadám ju do vyhľadávača www.google.com, zistím, že sa nachádza nie na feministických, ale na antifeministických stránkach www.chlapivakci.cz, konkrétne v článku „Feminismus – Totalita 21. století“ – a s rovnkým výsledkom končí zadávanie aj ostatných ňou citovaných viet. Tým pádom je, samozrejme, manipulatívnym už samotný názov článku „Něco z feministických stránek“ , keďže z feministických stránok tam nenachádzame prakticky nič. Dominika Hužvárová tak nebojuje proti samotnému feminizmu (s ktorým sa, napokon, bez toho, aby si to priznala, v mnohom zhoduje – viď moju argumentáciu ďalej), ale proti jeho karikatúre, ktorú si sama (za pomoci zosmiešňujúcich stránok) vytvorila.

Autorka vyčíta feminizmu, že hovorí za všetky ženy, sama však na celých stránkach používa silno generalizujúce slovné spojenia (okrem zovšeobecňujúceho a ničím nepodloženého tvrdenia „feminizmus škodí ženám“ hovorí tiež napr. „my ženy máme rády“ alebo „jaká má být žena“). Ženy utvrdzuje v presvedčení, že rovnosť nie je dôležitá – dôležitá je výhodnosť toho-ktorého spojenia pre osoby v danom páre. V článku „Je rovnost tím nejdůležitělším pro ideální vztah mezi mužem a ženou?“ tvrdí: „Vztahy mezi lidmi jsou takové soubory nepsaných dohod. A dohoda nemá být spravedlivá, i když se to zdá na první pohled logické. Dohoda může být i nespravedlivá, ale dohoda musí být především oboustranně výhodná.“ Nevieme, čo má autorka na mysli pod pojmom „spravodlivosť“, pretože ho (podobne, ako iné termíny) nedefinuje. Ak sa snažím opomenúť tento fakt a zamýšľať sa nad jej vetami ďalej, nemôžem sa nespýtať: Je možné, aby pre jednu osobu z páru bolo niečo nespravodlivé, ale zároveň to bolo i obojstranne výhodné? Môže byť neprávosť (či nespravodlivosť, aby som používala termín autorky) výhodná pre niekoho, na kom sa deje? A pokiaľ človek súhlasí s nespravodlivosťou, nečiní tak náhodou práve vtedy, keď zníži zo svojich nárokov na spravodlivosť? V konečnom dôsledku:môžem vlastne vôbec nazvať niečo nespravodlivosťou, ako to urobila autorka článku, a následne túto nespravodlivosť obhajovať?

Dôležitým a častým rysom stránok www.stopfeminismu.cz je nepravdivosť, zavádzanie a dezinterpretácia až prekrútenie feministických myšlienok alebo textu, o ktorom autorka v tom-ktorom článku hovorí. Ako som už načrtla, myslím, že tieto črty vyplývajú predovšetkým z nevedomosti, ktorá je u Dominiky Hužvárovej viac, než viditeľná. Napr. v príspevku „Feminismus a muži“ z 2.3.2009 si autorka zrazu „všimla“, že gender sa venuje aj mužom – svoju vlastnú nevedomosť však podáva generalizujúco ako novinku: „Nikdo předtím neslyšel, že gender se týká i mužů“ a ďalej uvádza: „Nedávno jsem se dočetla, že se tímto tématem začaly zabývat feministky. Proč najednou tak otočily?“ Keď opomeniem nevzdelanosť autorky článku, ktorá založila stránky proti feminizmu bez toho, aby vedela, čím sa feministky (a tiež feministi, aj keď Hužvárová ich existenciu zjavne ignoruje) vlastne zaoberajú, zarazí ma jej presvedčenie o istote toho, že feminizmus sa začal zaoberať nejakou oblasťou akurát vtedy, kedy ona natrafila na článok, ktorý sa danej témy týka. Je možné, aby si niekto myslel, že gender, ako vedná disciplína ukotvujúca sociálne pohlavie v samotnom svojom názve, sa nezačal venovať problematike jedného z pohlaví skôr, než v roku 2009? Dá sa pri racionálnom uvažovaní vôbec pochopiť, že vedný odbor zaoberajúci sa sociálnym pohlavím človeka by doteraz úmyselne a vedome uskutočňoval výskumy oklieštené len na záujem o jediné pohlavie, pričom by existenciu iného úplne ignoroval? Inými slovami, bolo by vôbec možné hovoriť o problematike pohlaví, vrátane sociálne utváraných vzťahoch (nielen) medzi týmito pohlaviami, a jedno z pohlaví pri tom úplne vylúčiť?

V článku „Feminismus a muži“ jeho autorka navyše znova generalizuje. Prečo to spomínam, keď tento rys jej zmýšľania je na stránkach www.stopfeminismu.cz všadeprítomný? Z jednoduchého dôvodu: Hužvárová kritizuje feministky, že hovoria za všetky ženy, sama však hovorí nielen za ženy, ale – ako v tomto prípade vidno veľmi zreteľne – dokonca aj za všetkých mužov: „Muže vůbec netrápí, jaké jsou na ně kladeny požadavky. Nějaký gender je v podstatě nezajímá. Drtivou většinu žen také ne." Hoci v článku nečítame o žiadnom výskume, ktorý by to potvrdzoval, nečítame ani jej priznanie v zmysle „toto je môj názor“, „myslím si, že...“ alebo „podľa mojej mienky“ – naopak, všetky svoje tvrdenia predkladá jednoducho ako dané. Ako chce, aby ju bral vážne aj niekto v tejto problematike zbehlý, keď namiesto argumentov podáva len „totalitné“ tvrdenia, proti ktorým sa ťažko odvolať, ak ani nevieme, odkiaľ ich berie? Odpoveďou bude podľa mňa skutočnosť, že autorke nejde o diskusiu s niekým, kto tomu rozumie, ba možno si volí túto „metódu“ schválne, aby boli feministi a feministky natoľko unavené/unavení jej prízemnou argumentáciou, že by na to reagovať ani nechceli. Tuším, že jej ide hlavne o zmanipulovanie davu, ktorému – neoboznámenému s touto problematikou – stačia akékoľvek emotívne a/alebo nepodložené tvrdenia. Cieľom je tak získať si na svoju stranu čo najviac ľudí bez ohľadu na to, kto sú títo ľudia a či vlastne v skutočnosti vedia, proti čomu sa postavili. Neviem, ako komu, no mne toto jednanie pripomína predvolebnú kampaň zahmelievajúcu realitu a snažiacu sa o získanie čo najväčšieho počtu voličských hlasov, nech by pochádzali odkiaľkoľvek.

(pokračovanie nabudúce)

 

Komentáre (8)

  • Obrázok používateľa sined
    :)
    sined

    najprv, dakujem za citanie na rano. :) a aj za relativne obsirne vyjadrenie.

    neodpustim si ale kriticky komentar. na jednej strane autorku spravne kritizujes ze necituje, na druhej tych odvolavok aspon vseobecnych nepadlo vela ani od teba :) mne osobne chybala iba pri minulom clanku a postaveni zien v 19. stor. ale to len na okraj.

    druha reakcia je k polemike ktoru si tu predostrela ..„Je rovnost tím nejdůležitělším pro ideální vztah mezi mužem a ženou?“ ...(A) Je možné, aby pre jednu osobu z páru bolo niečo nespravodlivé, ale zároveň to bolo i obojstranne výhodné?  (B) Môže byť neprávosť (či nespravodlivosť, aby som používala termín autorky) výhodná pre niekoho, na kom sa deje? (C) A pokiaľ človek súhlasí s nespravodlivosťou, nečiní tak náhodou práve vtedy, keď zníži zo svojich nárokov na spravodlivosť? (D) V konečnom dôsledku:môžem vlastne vôbec nazvať niečo nespravodlivosťou, ako to urobila autorka článku, a následne túto nespravodlivosť obhajovať?

    A: ano je to mozne :)

    B: odpoved je znovu ano :)

    C: apriori nemusi :)

    D: denodenne :)

    ale asi chces priklady (nebudem dopredu definovat spravodlivost a nespravodlivost aspon bude sirsie pole pre diskusiu):

    A: zbieranie ponoziek po partnerovi a ich pranie je z mojho pohladu pre zenu nespravodlive, napriek tomu ho povazujem za obojstranne vyhodne, muzove vyhody su jasne. vyhody pre zenu :) beyond my imagination :) ale napriklad to, ze byt je upratany, v obyvacke nic nesmrdi a kamaratka si pri navsteve nemysli ze partner je uplny kromanonec..

    B: ak dietatu ktore ma sklon k obezite alebo ma iny zdravotny problem pozmenis jedalnicek, alebo mu zabavis ci zakazes isty druh stravy je to nespravodlivost a zaroven je pre neho vyhodna.

    C: ak clovek suhlasi s pozitivnou diskriminaciou, podla mna znizenie akyhkolvek standardov nevnima, proste je rad ze je zamestnany :)

    D: pozitivna diskriminacia?

     

    nateraz vsetko, tesim sa na dalsi diel..

    feb 22, 2010
  • Obrázok používateľa Komix
    O 19. storočí
    Komix

    Ďakujem za reakciu. Pojdem postupne. :)
    Čo sa týka informácií, v minulom článku som hovorila o stredovedu a uviedla som knihu Novotného, kde sa o tom pojednáva. Uznávam, že som neuviedla odkaz na 19. storočie - dôvod je skôr ten, že som sa nechcela zamotávať do ďalších tém a dokladať úplne všetko (hlavne keď Hužvárová nedokladá vôbec nič). Ak však treba, niečo priložím a nebude toho práve málo.:) Bohužiaľ, môžem dávať hlavne odkazy v angličtine, pretože u nás sa o tom veľa nepíše - a keďže nechcem stráviť niekoľko dní prekladom, ospravedlňujem sa vopred, pokiaľ je to problém.

    V prvom rade chcem odkázať na Napoleonov zákonník z roku 1804, ktorý kľúčovým spôsobom určuje postavenie ženy v celom 19. storočí, ba i neskôr (stal sa totiž zákonníkom, z ktorého sa dlho čerpalo). Tento zákonník diktoval ženám hlavne tieto veci: 1) nemali oprávnenie študovať na školách a univerzitách, t.j. mohli mať len domáce vzdelanie, z ktorého nemali potvrdenie (s čím súviselo to, že nemohli následne vykonávať profesie), 2) nesmeli podpisovať zmluvy a pod. (ani svoje vlastné, takže nemohli ani zodpovedať za seba a to ani pred súdom), 3) nemali politické práva, 4) nesmeli pracovať bez manželovho súhlasu (a keďže jeho súhlas by znamenal neschopnosť manžela uživiť ženu, k čomu by sa väčšina mužov neznížila, práce i to v obmedzenej miere vykonávali len ženy z najnižších vrstiev), 5) nesmeli nakladať so svojím príjmom (ani s venom, pokiaľ nebolo výnimočne určené "predmanželskou zmluvou" inak), 6) nesmeli cestovať bez súhlasu manžela (takže nemali žiadnu slobodu pohybu). Okrem toho nemali moc ani nad svojimi deťmi, pretože mali právo ich len porodiť - o ich živote rozhodoval otec. (O týchto bodoch si možno tiež prečítať v skratke napr. tu: http://www.thefreelibrary.com/Robbed+of+citizenship%3a+French+law+stripped+Lebanese+women+of+basic+...-a0182366649).

    Zákonník vyslovene určoval otcovládu nad celou rodinou - ženou i deťmi - a to už nielen ako zvykové právo, ale ako právo dané zákonom. V skutočnosti sa stal manžel a otec niečo ako predĺženou rukou súdnictva, takže mal právo trestať ženu i deti tak, ako uznal za vhodné. Znásilnenie manželom alebo bitie (pokiaľ nebolo vyslovene zabijácke) bolo v poriadku. Pokiaľ sa žena rozviedla (čo bolo výnimočné a mohlo sa tak z jej strany stať len vtedy, ak by muž ubytoval v ich spoločnom dome svoju milenku alebo ak by svoju ženu neprimerane bil), deti jej viac nepatrili (bližšie to, tuším, určoval zákonník tak, že s ňou mohol zostať len chlapec mladší ako 3 roky a dievča mladšie ako 6 rokov, ale to by som musela presne ešte overiť). Otec rozhodoval o štúdiu dieťaťa, o tom, kde sa odsťahuje i s celou rodinou, ktorá ho musí nasledovať, ale napr. mohol určiť aj to, čo sa bude variť na obed a podľa zákona bol v práve - tento zákon zaštíťoval i prípadnú tyraniu. Oproti iným storočiam je tu zjavne niekoľko zhoršení - napr. sloboda pohybu (to predtým ako ustanovenie neexistovalo a u niektorých starovekých národov to nebolo ani zvykom), či abolútna právna moc otca nad ženou a deťmi. Zhoršila sa pozícia žien ohľadom možnosti pracovať - ženy už nemohli pracovť na verejnosti a mimo domácnosť. Tak sa stalo, že muži a ženy mali postupne stále viac a viac oddelené sféry, čím sa od seba navzájom vzďaľovali a postupne sa začínali prezentovať a chápať ako dva oddelené "žívočíšne druhy", ktoré si nerozumejú, čo len podporovalo ich naoko "prirodzene" odlišnú pozíciu a tým i nerovnosť (viď tiež http://www.enotes.com/feminism-literature/women-19th-century). Začalo to byť stále sofistikovanejšie, pretože k tomu prispievala i dovtedajšia veda. Tá podporovala aj Napoleonovu predstavu o správnosti chápania ženy ako nižšie postavenej (napr. sú známe spisy Descartesa, v ktorých označuje ženu v mnohých ohľadoch ako menejcennú). Takéto chápanie bolo veľmi hlboké, dokonca tak, že ešte aj John Sturt Mill (o ktorom sa dá hovoriť ako o zakladateľovi liberálneho feminizmu, a ktorý obhajoval genderovú rovnosť) nepripúšťal, aby vydatá žena a matka detí pracovala mimo rodinu. (Viac o tom viď napr. http://plato.stanford.edu/entries/mill/ - 14. kapitola).

    O Napoleonovom zákonníku v spojitosti so ženami píše napr. Bonnie G. Smith - Women and the Napoleonic Code (viď posledný príspevok v tomto odkaze: http://edweb.tusd.k12.az.us/UHS/WebSite/courses/WC/Historiography/age_of_napoleon.htm), ďalšie odkazy o zákonníku v súvislosti so ženami:
    http://www.napoleon-series.org/research/society/c_women.html
    http://www.historyguide.org/intellect/code_nap.html
    http://napoleonoffrance.wgz.cz/code-civil - v skratke o zákonníku (v slovenčine)
    http://sk.wikipedia.org/wiki/Code_civil_(Franc%C3%BAzsko) (tiež v slovenčine, takže prikladám, hoci je to "len" Wikipédia)

    O postavení žien v 19. storočí odporúčam preštudovať napr.:
    John Stuart Mill, The Subjection of Women (1869) - http://www.constitution.org/jsm/women.htm
    Gisela Bock, Women in European History (Oxford: Blackwell 2002) - http://books.google.com/books?id=pCvkM54RAdsC&dq=gisela+bock+women+europe&printsec=frontcover&source=bn&hl=sk&ei=IdyCS5L0OpfQmgOa8N3uBg&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=4&ved=0CBsQ6AEwAw#v=onepage...
    Veľa o postavení žien na začiatku 20. storočia písal aj feminista a prezident Tomáš Garrigue Masaryk - odporúčam preštudovať jeho texty, lebo sa dobre čítajú a nie sú to mnohostránkové knihy. Predpokladám ale, že sa k nim budeš ťažko dostávať (ja doma nejaké mám, ale v papierovej podobe).

    O postavení žien v 19. storočí prikladám ešte pár internetových odkazov:
    http://members.multimania.co.uk/HastingsHistory/19/overview.htm
    http://www.megaessays.com/essay_search/women_19th_century.html

    Samozrejme, podala som tu len veľmi chabý náčrt, ale dúfam, že postačujúci.
    Čo sa týka druhej časti tvojho príspevku, budem naňho reagovať nabudúce. ;)

    feb 22, 2010
  • Obrázok používateľa sined
    d
    sined

    dakujem, cudzi jazyk nieje problem. pozriem, zaciatok je silne orientovany na FR, ale zda sa ze sa to potom vyvazuje.  :) precitam, zareagujem.

    len to asi chvilu potrva.. to citanie ;)

    feb 23, 2010
  • Obrázok používateľa Komix
    K bodu (A)
    Komix




    Tak som tu s nejakým komentom k druhej časti tvojho príspevku. :) Myslím, že chápem, čo mi ním nazačuješ – že nič nie je čierno-biele, závisí od uhla pohľadu a že jednoznačná odpoveď (čisté áno/čisté nie) na moje otázky neexistuje. Skôr, než k tým bodom predostriem zas iný náhľad (aby to bolo ešte viac nečierno-biele :)) chcem len dodať, že moje otázky v článku sú naozaj na to, aby sa o nich polemizovalo – ja som nimi vyjadrila to, čo ma napadalo a je fajn, ak sa o tom môžeme pobaviť. Takže, som na rade. :)

    K bodu (A): Myslím, že tvoj príklad pracuje už s predpokladom uznania sterotypu, ktorý prevláda v spoločnosti, tj. žena je chápaná ako zodpovedná za poriadok v byte – a až za tohto predpokladu sa zdá, že to môže byť obojstranne výhodné. Inak by to podľa mňa nešlo.

    V tvojom prípade žena nerieši túto otázku s partnerom, ale radšej sa „utiahne“. A aby nebola pokladaná za neporiadnu vlastne ona (veď neupratala byt, ba čo viac: ešte si aj vybrala chlapa, za ktorého sa teraz musí hanbiť – a vzťahy sú podľa stereotypu tiež doménou ženy, takže by spoločensky „klesla“ dokonca dvojnásobne), radšej za to prevezme zodpovednosť (ktorú jej ukladá spoločnosť) a urobí to, čo by mal urobiť partner (ak sú ponožky jeho).

    Otázka pre mňa je: pripúšťaš, že nabudúce nechá porozhadzované po byte ponožky, prípadne iné špinavé časti odevu, žena a uprace ich muž, aby bol v čistom byte a nemusel sa hanbiť, keď príde návšteva, že má doma kromaňonku? ;) Pokiaľ áno, fajn, potom je pre mňa v danej chvíli „nespravodlivé“, ak to urobí ona, lenže nie na dlho, lebo nabudúce to urobí zas on, vyrovná sa to a budú si „fifty-fifty“. Ak sa má ale situácia opakovať (čo asi uznáš, že pokiaľ to niekto robí, má tento zvyk pravidelne), nemám zo svojho pohľadu pocit, že by takéto jednanie bolo obojstranne výhodné. Ja myslím, že keby som sa pobavila s takou ženou, ktorá toto robí po svojom mužovi pravidelne, asi by mi nepovedala, že to vníma ako obojstranne výhodné – skôr by mi, aspoň podľa mňa, povedala, že výhodnejšie a férovejšie by bolo, keby to nerobil a keby po ňom upratovať nemusela. (No a stačí mi len predstaviť si moju mamu, ktorá to tiež občas nedobrovoľne robí, tak tá by mi odpovedala, myslím, ešte o dosť drsnejšie :D – a moja mama sa neoznačuje za feministku –, ale to len tak na okraj.)

    Skrátka, nemyslím si, že ide o vec nespravodlivú a súčasne obojstranne výhodnú. Myslím, že ide o vec nespravodlivú a jednostranne výhodnú, pretože žena z toho nemá nič iné, než že je uznaná ako dobrá v sterotypnom plnení svojej roly a tu je ďalšia otázka: či o toto (o pochvalu v plnení stereotypnej roly) tá žena stojí.

    Tu možno bude to, v čom máš čiastočne pravdu, lebo je iste stále dosť žien, ktorým polichotí, ak im povieš, že sú poriadnymi a čistotnými gazdinkami. Ale ak sa zamyslím aj nad tým, nelichotí im v skutočnosti to, že niekto uznal ich drinu, ich inak „neviditeľnú“ a večne sa opakujúcu prácu, ktorú inak skoro nikto neoceňuje, z ktorej ale tiež nie sú úplne vždy nadšené?

    A toto je znova myšlienka, na ktorú poukazujú aj niektoré prúdy feminizmu (napr. liberálny, marxistický, socialistický a pod.) – ženy pracujúce v domácnosti majú byť za svoju prácu náležité ocenené, pretože táto práca je pre ne inak nevýhodná. Stávajú sa závislými na príjme muža, ktorý pracuje „len“ 8 hodín, ale má za to plat, kdežto ony pracujú v nikdynekončiacej smene a sú bez finančných prostriedkov. Potom pre ne musí byť „výhodné“ aj to, že im muž dá (milostivo) nejaké peniaze a následne nastáva bludný kruh v ktorom je už ťažké hovoriť o tom, že je to pre ne nevýhodné, keď sa to naoko javí ako výhodné, pretože kým sú doma, muž zarába a tak majú nejaké peniaze.

    Tak toľko k bodu (A). :)) A k bodu (B) zas zajtra, dobre? :)

    feb 24, 2010
  • Obrázok používateľa sined
    strucne
    sined

    nechcem sa dostat do toho bludneho kruhu a prave preto som to pojal ako jeden pribeh

    ad stereotyp: stereotyp ze doma upratuje zena existuje ale nechcem ho brat ako faktor aj ked chapem spojitost a uznavam ze moze byt motivaciou konania. rovnako by sa totiz dalo polemizovat ci sa pred prichodom navstevy ma upratovat, ci potreba hanbit sa za partnera.

    ad 1: moja povodna odpoved bola ze vyhody pre zenu su mi nezname - beyond my imagination + som pridal tie ktore by mohli byt motivacnym hybatelom pricom si myslim ze sa ta mnozina da rozsirit a nema jasneho vyhercu..

    ad.2: pre dany priklad nepredpokladam pokracovanie.

    a) preto ci upratuju na striedacku alebo nie pre mna nieje podstatne rovnako ako to kto porozhadzoval a kto poupratuje nabuduce. polemizovat o tom aky stereotyp bol hybatelom tiez je na oddelenu diskusiu.

    b) vyhodne a vyhodnejsie - rovnako mozem argumentovat opacnym smerom nevyhodne a nevyhodnejsie. takze sa do toho radsej pustat nebudem.

    c) ze ide o vec nespravodlivu sme sa zhodli, otazkou teda ostava miera obojstrannej vyhody. ja vychadzam z toho ze ponozky nechal lezat muz. ak by ich povazoval za prekazku, nedostatok v upratanosti ci cokolvek negativne, bol by dostatocne motivovany preniest ich do kosa na pradlo. ak ich upratala zena (co bol predpoklad prikladu) vychadzam z toho ze k tomu bola niecim motivovana, ci uz to bol spolocensky stereotyp, zvyk alebo cokolvek mala motivaciu tak konat a uspokojenie tejto motivacie pokladam za pozitivum a preto vysledok upratanych ponoziek povazujem aj za jej benefit, cim sa stava tento akt obojstranne vyhodnym.

    zacinam stracat prehlad tak zatial takto. ak som nieco opomenul tak nabuduce.

    feb 25, 2010
  • Obrázok používateľa Komix
    Čo je to "výhodné"?
    Komix

    O.K., trošku sa strácam tiež, takže nebudem zamotávať :), akurát (a to vnímam ako to najpodstatnejšie) k tvojmu "ad stereotyp" (ale i "ad 1", lebo tam to patrí tiež) chcem povedať - konanie z dôvodu stereotypu vôbec nejde odsúvať stranou, pretože je tým najdôležitejším, o čo tu beží a kvôli čomu sa tu vôbec bavíme. Niekto (a možno väčšina, ktovie) skutočne robí veci nevýhodné a nespravodlivé presne preto, že je to stereotyp, ktorý si už ani neuvedomuje, prípadne uvedomuje, ale nevie sa vzoprieť celému mainstreamovému modelu spoločnosti, a pokiaľ má táto osoba nejaké ďalšie dôvody (hanba a pod.), nie sú vlastne všetky znova len stereotypom? Dovolím si z môjho pohľadu povedať voilá, sme doma - stereotyp je to, čo mi vadí a v čom vidím problém. Práve preto proti stereotypom idem, lebo spôsobujú nerovnosť a nespravodlivosť. Myslím, že rozumieš. 

    A ďalej je to už podľa mňa menej podstatné, ale: v rámci stereotypu je problém aj východzí bod príbehu - ak vychádzaš už apriori z toho, že bordel urobil muž, logicky to bola žena, ktorá to upratala (teda bavíme sa o heterosexuálnej dvojici, pričom jedna osoba z páru "dopláca" na druhú). Žena bola v tvojom prípade motivovaná vlastne primárne už tým, že ostala podľa tvojho príkladu doma a musela v tom "žiť" (vychádzam z toho, čo vravíš, že by jej to vadilo a vadilo by to návšteve), kdežto on doma zjavne neostal. Toto je bod, ktorý je v danom príklade od počiatku nastavený nerovne, teda automaticky implikuje aj ďalšiu nerovnosť, ktorá z toho vychádza - uprace ona. Potom hovoríš, že nevieš, čo ju k tomu viedlo - podľa mňa okrem iného v prvom rade to, že ostala doma a mala to pred očami (možno pred nosom :)), lebo keby šla preč, tak neupratuje.

    Ak by sme ale postavili tento problém obrátene s tým, že upratal muž po žene (aby nebol zaťažený stereotypom, že žena "automaticky" upratuje), skús sa zamyslieť nad tým, či si myslíš, že takéto upratovanie by pre daného muža bolo skutočne výhodnou vecou, aj keď vecou nespravodlivou. Otázka je totiž asi (a to bude to, prečo sa nezhodujeme), čo to znamená "VÝHODNÉ", tj. aká je definícia. Podľa mňa to totiž výhodné nie je ani preňho (či pre ňu, ak upratace ona). Pretože mohol/mohla ten čas využiť efektívnejšie - napr. ísť von, oddýchnuť si, prečítať knižku...

    Takže ja si fakt nemyslím, že je to nespravodlivé a pritom výhodné. ;) Myslím, že je to nespravodlivé a nevýhodné, ale napriek tomu to daná osoba robí. :) Presne tak, ako sa robí milión ďalších stereotypov - robia ich ľudia, pre ktorých sú nevýhodné, len aby boli spoločensky prijímaní. Ty to možno nazveš výhodou, že budú takto prijatí, ja to ale ako výhodu vôbec nevidím. Je to ako robiť niečo proti vlastnej vôli (napr. začať brať drogy), len aby si sa niekomu zapáčil, zavďačil, aby si bol akceptovaný, prijímaný, obdivovaný - lenže, úprimne, to nie je výhodné! To je veľmi nevýhodné, pretože je to v skutočnosti manipulácia, podvod, podvolenie/podriadenie sa situácii/niekomu, a raz sa ti to vráti ako bumerang, keď v jednej chvíli života zistíš, že si vlastne vôbec nežil tak, ako si chcel... Ale to je už iný príbeh. ;)

    feb 25, 2010
  • Obrázok používateľa sined
    suhlasim s tym ze stereotyp
    sined

    suhlasim s tym ze stereotyp nemozno apriori odsuvat bokom lebo na tom v podstate cele gendrove vedy stoja a specialne dnesny feminizmus. ale ak by sme sa mali bavit o stereotypoch tak to nazvyme genderove stereotypy, dajme to ako zvlastne forum a ked sa nazhromazdia budeme ich po jednom rozoberat.

    napriak tomu si myslim ze aj ked je stereotyp podstatou skumania je jednym z hlavnych bodov urazu. ako sama pises predpokladas ze ona ostala doma a on odisiel. uz v tom samotnom je stereotyp daneho vyskumu. vascina chalpov sedi v krcme, isla na futbal, sportovat alebo sa niekde bavi zatial co zena upratuje a stara sa o deti. obavam sa ale ze sa nam meni generacia a vacsina nesportuje ale hra sa doma na pocitaci :) a spinave ponozky aj keby na nich sedel ho netrapia :(

    mojim predpokladom v danom pripade je ze maju mensie nutkanie mat v byte 'upratane' (aj tento pojem by trebalo definovat ale nezhodli by sme sa na tom). resp. maju inak nastavene priority. tie ponozky totiz lezia a nikam neutecu, takze otvorit si knizku si moze rovnako zena ako muz. preto som napisal ze neviem co zeny vedie k tomu ze maju najprv potrebu upratat az potom citat knizku.

    a drogy a chut zapacit sa nechajme na debatu do krcmy lebo na temu zeny a cigarety by som napisal elaborat ;)

    feb 26, 2010
  • Obrázok používateľa Komix
    Dodatok
    Komix







    Dobrý nápad, založ diskusiu genderové strereotypy. (Len dúfam, že do nej budú prispievať ľudia relevantnými komentármi.)

    Myslím, že tieto veci sú podmienené výchovou, ktorá tu bude ešte nejaký čas – približne dovtedy, kým bude nemalý počet mamičiek vychovávať synáčikov stereotypne, čo následne oni prenesú do svojej novej rodiny a pokiaľ bude chcieť ich žena obstáť v konkurencii mamičky miláčika, bude musieť okolo neho skákať ešte viac, než skákala mamička, no. :D

    Ale dobre, trocha som odbočila (odľahčila) :) a pokračujem.

    Hovoríš o výskume – aký máš na mysli?

    Súhlasím, že v tradičnom ponímaní sú nastavené roly pre mužov a ženy inak, takže to, čo ženie spomínanú ženu z príkladu najprv upratať a potom čítať je podľa mňa dané výchovou k genderovým stereotypom (a tento termín zastreší, myslím, každý z tých jej úmyslov, ktoré sme tu spomínali, nie?). A, mimochodom na záver, tento prípad som rozoberala na základe príkladu, ktorý si uvádzal ty, nie preto, že by som si myslela, že to tak robí väčšina žien, lebo či veríš alebo nie, ja poznám veľa žien (mám ich okolo seba denne), ktoré nenapadne upratať, aj keby na stole, za ktorým jedia alebo „surfujú“, ležala polcentrimetrová vrstva prachu a ďalší bordel.

    Otázka: ako by sa líšila téma „ženy a cigarety“ od „muži a cigarety“? Lebo ja nevidím rozdiel. Okolie obťažujú rovnako. A smrdia tiež rovnako.

    feb 26, 2010