Nalejme si čistej rosy

imagebrowser imageSú obdobia v živote, kedy sa človek snaží. Snaží sa o to niečo dokázať, niečo SI dokázať, niečo dokázať svetu, okoliu, príbuzným... Nie je na tom nič zlé, naopak. Človeka to utužuje a robí silnou osobnosťou. Vyžaduje si to sebakázeň, sebazapieranie, sebadisciplínu a aspoň u mňa i odmietanie všetkých možných i nemožných nástrah v podobe stretnutí s kamarátkami, či kamarátmi, rozhovorov s asistentmi a asistentkami, rôznych podujatí, fotografovania, skvelých filmov v kine, skorodokonalých predstavení mojich známych divadelníkov, divadelníčok... Vyžaduje si to vzdať sa všetkého – občas dokonca zredukovať i čas venovaný partnerovi. A vyžaduje si to hlavne, aby to všetci títo ľudia okolo mňa pochopili – inak je všetko márne.

 

imagebrowser imageChcela by som, aby ma nielen všetky ostatné dobré duše, ale hlavne partner povzbudil, chápal a venoval mi primeranú pozornosť. Veď ak upierame v takých chvíľach nejaký čas práci, je to obvykle čas preňho, pre ňu... Je to čas vzácny, a ak už si ho takto vyčleníme, chceme ho využiť i venovať naplno – ale chyba lávky: ten druhý človek v tej chvíli na takéto NAPLNO naladený je... Ešte horšie: aj on/ona sám/sama má také obdobie...

 

A tak sú zrazu chvíle, kedy sa ženiem ja, ženie on, čas beží, nestíhame, vlak sa nezadržateľne blíži do stanice, v ktorej ešte nie sme, ba čo viac, sme od nej ešte aspoň tak dva mesiace cesty busom... Zaspávame s tým, že to snáď stihneme, ale v noci sa budíme na to, že autobus sa imagebrowser imagepokazil, došla kvapalina, odišla šoférka... Boj s časom, s nervami, s psychikou. Boj o všetko – alebo o nič??

 

O čo vlastne prídeme, ak to nestihneme? O titul. O peniaze. O množstvo energie, životné možnosti, pocit naplnenia, uznania okolia... a možno len o vydýchnutie... Vlastne, čo ak to vydýchnutie potrebujeme už hneď, hneď teraz?

 

imagebrowser imageDnes v noci sa mi snívalo, že som trhala štvorlístky. Keď som bola malá poznala som miesto, kde nič iné ani nerástlo. Vedela som presne, kam ísť, aby som ich mohla natrhať celú kytičku. Keď som vyrástla ja, prestali rásť aj oni. Ale dnes v noci som ich znova trhala. Síce na inom mieste, síce za drevenou kadibúdkou, ale trhala... Máme predsa právo na šťastie aj dnes, aj teraz – musíme sa len posnažiť a trochu si ho nazbierať.

 

imagebrowser imageA tak sa ráno zobudím a vravím: čo je s tebou? A čo je so mnou? Veď je to LEN práca! Veď je to LEN škola. Veď sú to len veci, peniaze, hmota... To nie sú ľudia, to nie sme my. Nejde o život, iba my konáme, akoby oňho šlo. Potrebujeme sa zastaviť. Potrebujeme očistenie, zamyslenie... nad sebou samými. V tej chvíli cítim, že chcem vidieť kvapky čistej rosy – možno to znie smiešne, ale to je to, čo naozaj chcem! Také tie úplne najjednoduchšie, najmenej vyzdobené, najtriviálnejšie obrazy čistej prirodzenosti, ktoré pomaly tečú, nikam sa nenáhlia, majú čas... Sú silné, aj keď sú slabé – musím sa usmiať, ako nápadne sa mi podobajú! Čím dlhšie sa dívam, tým viac som pokojná, ukľudnená, vyrovnaná...  imagebrowser imagea vtom mi zavoláš a povieš, že si prišiel na niečo podobné. Náhoda? Nie, na tie už roky neverím. Dávno totiž viem, že všetko na svete má svoj zmysel, od spadnutia listu až po zrodenie galaxie. Vlastne, až teraz mi došlo, že je Popolcová streda. To očistenie..., to neprišlo samo od seba. A zase sa usmievam... Kto tu hovoril o náhode?!

 

Som rada, že sme si na to prišli. Som rada, že sme si to povedali. A že sme to povedali iným..., že sme toho boli schopní/é. Nebolo nám nič, ale je nám lepšie. Museli sme sa zastaviť a prísť imagebrowser imagena to, čo nám je, aj keď nám „nebolo nič“. Aj keď sme sa mali radi/y a aj ďalej sa máme úplne rovnako rady/i. Aj keď sme sa vedeli pohladiť a stále to vieme rovnako dobre. Myslím, že nikto nespozná, či sa niečo zmenilo, lebo všetko bolo dobré tak, ako to bolo – ale teraz je to ešte lepšie. Vieme o tom my a slnko, ktoré zrazu v jednej chvíli vyšlo. Ono vie prečo.

 

(Venujem z celého srdca tieto riadky tomu, na kom mi najviac záleží a komu najviac záleží na mne.)

 

 

Zaraď článok do kategórie: 

Komentáre (4)

  • Obrázok používateľa Nox
    Slniecko:)
    Nox

    A dnes i slniecko po dlhom case vyslo...a z Tvojich pismenok citit nieco velmi krasne...slnieckovsky usmev a lasku:)

    feb 25, 2009
  • Obrázok používateľa lacika
    prijemne
    lacika

    na zaciatku som sa zlakol ze je nejake spatne obdobie, lebo to smerovalo k druhemu unavenemu cloviecikovy co potrebuje pauzu :(

     

    nastastie to dopadlo dobre  :D

    feb 25, 2009
  • Obrázok používateľa padam
    Dakujem :-)
    padam

    Zo srdca dakujem :-)

    feb 25, 2009
  • Obrázok používateľa johankak
    Potešenie tohto dňa
    johankak

    Ahoj,

    ďakujem za krásne myšlienky, velmi ma potešili na konci mojho pracovného dňa. Teším sa na ďalšie pekné riadky.

    pa

     

    jana

      

     

    feb 25, 2009