GA GA GA GAŠTANY

GA GA GA GAŠTANY

 

Polnoc. Bili zvony. Rozšírené oči v čiernej ničotnej noci hľadali záblesk paranoje. Zármutok. Áno. Čím dlhšie žijeme, tým väčší bude náš zármutok. Pripravujme sa na obrovskú bolesť, ktorá nás čaká a je nevyhnutná.

 

-Jáu!! Ty debilakus! Hovädo sprosté do boha!- Skríkol René do noci, keď mu spolukumpán Roman mocným švihom vrhol do hlavy gaštan.

-Ale veď čo robíš, nad čím zas dumáš ty hlava vypatlaná? Ja som hovoril, že jeden JOINT nám bohate vystačí. Ale ty že nie, ja tiež nie a pozri kde sme teraz. Čo zas haluzíš, nad čím, nad zmyslom drátu?- René uprie potemnelé, ale prenikavé a od narodenia bystré oči na Romana a po chvíľke potrebnej na usporiadanie si posledných udalostí do logického sledu odpovie.

-Čo si hovoril?-

-To už síce neviem, ale páči sa mi tu. Zisťujem, že milujem tento nočný kľud jesenného parku. Cítim ako mnou preniká energia sveta. Je tu taká tma, že pomaly nevidím kde sedíš, ale viem, že keď sa zohnem, na zemi nájdem mnoho plodov bytia, ktoré mi pomáhajú žiť.-

-Čo to trepeš, aké deti zeme a prečo si mi kurva hodil do hlavy ten posraný gaštan!?!-

-Áno gaštany. Keď sa zohnem, nájdem plno týchto nedocenených ovocí-

-To sú neni ovocia ty debil.-

-A čo teda, zeleniny?

-A čo by to asi tak malo byť, keď to nie sú ovocia!? Veď máš buď ovocia alebo zeleniny, nie? Ty už nehúl chlapče, žere ti to modzog.-

 

Krásna je láska, veľké je šťastie, večný je však smútok. Nastane chvíľa rozlúčky, takej bolestnej, že to bude náš najsilnejší pocit, a potom už len pomaly vyhasneme.

 

-René! René! Zobuď sa!-

-Ty bŕďo, z papule mi tečie krv, asi mám paraduntózu.-

-Hovno paradundózu. Chcem ísť domov a ty si sa nejak moc zahaluzil a neodpovedal si mi, tak som ti hodil gaštan do huby.- René neveriacky točí hlavou, pološeptom opakuje magické slovné spojenie ?asi mi už drbe?, cíti ako mu po brade stekajú kvapky krvi a s krvechtivým besom v očiach sa obráti k Romanovi.

-Ty hovno, z papule mi tečie krv, asi mám paraduntózu. A to si každý týždeň čistím zuby do riti! Poďme domov, je to tu depresívne a chce sa mi srať.-

-Veď to ti hovorím už pol hodinu! Len počkaj ešte päť minút, nazbieram si ešte pár gaštanov.-

-Na čo sú ti gaštany, čo s nimi budeme hádzať do ľudí?-

-Uvarím si ich.-

-Ale šak to nie sú jedlé gaštany ty dilino, a k tomu gaštany sa pečú.-

-Never všetkému čo ti ľudia povedia René.-

 

A tak sa dvaja kamaráti vedno pobrali viac veselo ako smutno domov ľahnúť si do postele k svojim milovaným plyšovým polovičkám snívať nejaký krásny a zmysluplný sen.

 

 

študent Marián Zelenina z FF UCM v Trnave

 

Zaraď článok do kategórie: 

Komentáre (4)

  • Obrázok používateľa monikars
    TO JE ASI ZO ZIVOTA
    monikars

    PEKNE SI TO OPISAL, TEN DEJ . ASI RAD PISES.

    okt 26, 2012
  • Obrázok používateľa Stando013
    :)tak hej, zaklad to nejaky z
    Stando013

    :)

    tak hej, zaklad to nejaky z reality ma, uz si to nepamatam presne, skor teda uz vobec nie a keby som to nenapisal, tak uz ani neviem, ze sa nieco take stalo.. je to iste nieco kol 13 rokov dozadu cca tipujem.. a tak nejak je stary aj ten text:)

    vdaka ;)

    nov 05, 2012
  • Obrázok používateľa pcmaster
    Ty vole
    pcmaster

    Si ma rozsekal! Zase :D Fakt uplne najviac. Davam Ti patnast internetov, minimalne!

    Aj ked chapem, ze si zrejme nechcel zaujat mna a mne podobnych konzumentov netovych surrealit, lenze tymto si musel zaujat aj cielovu skupinu :) Drzim pál-csáky :D

    nov 05, 2012
  • Obrázok používateľa Stando013
    :) tak super ..cielova
    Stando013

    :) tak super

     

    ..cielova skupina je kazdy, koho to zaujalo:)

    nov 06, 2012