Buracka v priamom prenose

 

 

Bolo krasne pokojne sobotne rano, 30.4.2011. Slniecko mi bozkavalo tvar, ked som, aj ked dost znechutene sla do prace. Aj doma som vyhlasila, preco prave ja...:(  Ale akosi bez odpovede- ved nechod.

Ako vzdy dochadzam na doraz do prace. Nemam velmi vo zvyku prave cez vikend do nej utekat skor. A na poslednej krizovatke sa uz pomaly vidim v praci. Sice som stale este rozospata. Prejdem pol cesty, a na ostrovceku cakam na semafor. Jaj, kedy konecne naskoci zelena, ved nestiham.

Predo mnou prejde este jedno auto, kabriolet, v nom mlada blondyna, ked zrazu oproti vidim ako do krizovatky vchadza dalsie auto. Normalne si vodicov aut nikdy nevsimam, ale toto bolo natolko pokojne rano, az to bolo divne. A nikde okolo ziadne auto, okrem tychto dvoch. Zrazu som postrehla, ako pan strpol, v ociach zablesk, a prelaknutie. Uz tusil, ze dojde k zrazke. Zena v kabriolete tiez urobila reflexny pohyb smerom k volantu, skrcila sa. Uz to bolo jasne, zrazke sa nevyhnu. On mal do nej narazit v 90stupnovom uhle. Myslim si, ze to bude taky maly tuk do zadnej casti jej auta. Ale co sa za niekolko milisekund odohralo pred mojimi ocami asi nedokazem ani popisat.

Auta sa do seba sialene zaklinili, a strhlo ich to na jednu stranu, na druhu, zdvihli sa im predky a tocili sa ako v spirale...a co cert nechcel...smerom ku mne... Ja som v tom momente na to pozerala a premyslala> ...do riti, ktory program som si to prepla...A ked sa auta zacali rutit smerom ku mne, zdrevenela som, a urobila asi jeden krok naspat. Vdaka Bohu ostrovcek, kde som stala, bol obkoleseny obrubnikom, a ten tuto zmet zastavil tesne predo mnou. Mozno tomu bol meter.. Ja som zostala v soku. Autisticky som videla pred sebou zelenu, tak som vykrocila, ze pojdem do tej prace konecne. Ale ked som sa obzrela, a videla tych vodicov, ako su v soku. Nastastie som videla, ze su obaja zivi, ale aj tak mi to prislo luto. Vratila som sa a vytiahla mobil, na privolanie zachranky. Podala som im pokyny, ale ani som dobre nevedela, kde som. Asi som mala rovnaky sok ako oni dvaja. Prave som usla hrobarovi z lopaty....tak som urobila co som vedela. Dala som na seba kontakt dalsiemu svedkovi, co prisiel blizsie, a volal pre zmenu policiu. A potom som sa uberala rychlo do prace. Ale az v praci mi doslo, co sa vlastne stalo. A ako blizko som v tej chvili bola smrti.

Uvedomila som si, ako sa mi takmer zacal prehravat zivot pred ocami...A to zastavenie tesne predo mnou...poznam fyzikalne zakony, a toto bolo, akoby to cele zastavila neviditelna ruka.

Hold, asi si to moja dusa este s odchodom na onen svet rozmyslela, alebo pri mne stali vsetci svati;)

Na tento zazitok tak skoro nezabudnem. Zivot je tak krehky, a hranica medzi zivotom a smrtou velmi tenka..davajte si na seba pozor;))

Slnko v dusi sun

 

PS> foto je ilustracne, v tom momente som nebola schopna fotit....

 

 

Zaraď článok do kategórie: 

Komentáre (5)

  • Obrázok používateľa jozocz
    Husia koža
    jozocz

    Prečítal som si pozorne tento článok. Až na mňa naskočila zima a husia koža.

    Tak to si mala naozaj štastie...

    Ľudia si velakrát neuvdomujú že tu zajtra nemusia byť. Každý sa niekam ponáhľa, niektorý len hrabú a hrabú pod seba peniaze, pritom stačí tak málo a už tu niesu. Každý deň dochádzam do práce tam a späť 180 až 220 km. Ludia rizkujú predbiehaním, kde to je nebezpečné, iný sú nalepený na kufroch áut, niektorý spomalujú premávku a další zase ženú ako blázni v plnej premávke. Ak sa niečo stane, plačú a pýtajú sa prečo Ja ? Aj ja jazdím rýchlo . No premýšlam pri tom. Nejdem rýchlo s ludmi v aute a nejdem rýchlo na preplnenej ceste. Dalej sú tu: dážd, sneh, a pod.

    Take niečo som zažil ja asi pred 2 mesiacmi na Brnenskej dialnici. Asi 80 metrov pred nami z protismeru kamión prerazil zvodidla a narazil do kamiónu na nasej strane. Všetky auta predo mnou , ja a za mnou, sme mali čo robiť, aby sme to ubrzdili a nevrážali jeden do druhého.

    Preto treba žit, tak ako by každý deň mal byť posledný :-) .

    máj 15, 2011
  • Obrázok používateľa visnicka
    ahojky
    visnicka

    dakujem za tvoj prispevok;) Ano, mas celkom pravdu. Horsie je, ze je to niekedy aj sucastou nejakeho vyssieho planu. Moj zazitok bol z celkom slnecneho pekneho, pokojneho dna, nikde nikto, dve auta, ani nesli rychlo, ...proste toto bolo taka osudova chvilka mensieho sustredenia...Dokonca ta pani bola tehotna..a stale je este ako to skomplikovat;o)

    Inak teraz v piatok trinasteho som si tiez takmer 2x zazila buracku. Akurat tentokrat ako spolujazdec. Anjeli uradovali, chvalabohu. A potom nam este pred autom prebehla cierna macka, a o par metrov dalej cierny pes..;)) tak sa to asi zmazalo;))))

    máj 15, 2011
  • Obrázok používateľa Niq
    re
    Niq

    Ahoj, ja to vidím každý deň. Ľudia na cestách neskutočne riskujú, sú arogantní a myslia si o sebe, že sú majstri sveta. Smutné je to, že zvyčajne na to doplatia, tí disciplinovanejší.

    Preto neostáva nič iné ako myslieť aj za ostatných, sledovať čo robia a byť za dobre s anjelom strážnym smile.

    máj 16, 2011
  • Obrázok používateľa mofo
    majstri sveta
    mofo

    Ahoj, neviem ktorych ludi Ty myslis, ale momentalne su cerstvi majstri sveta Finsky hokejisti.

    máj 16, 2011