Antidepresivna rozprávka II

Asya a Azim

            Tento čarovný príbeh o láske mi rozprávala Lora, jedna čarovná postavička z Francúzska, s ktorou som si vymieňal rozprávky. Zvykla rozprávať s takým šarmantným prízvukom, poznala veľa slovenských slov, no niekedy ich nebolo dosť a tak sme si pomáhali Slovensko– Francúzsko- Rusko- Anglicko- posunkovým prekladom. Ak vtedy išli okolo náhodní okoloidúci, len s počudovaním hľadeli na túto miestami viac neverbálnu komunikáciu. Žila deväť mesiacov v Tunise a tam počula tento príbeh.

            Raz v jednom menšom tuniskom mestečku žili dve rodiny, ich najstarší potomkovia sa volali Asya a Azim. Títo sa tak nepredstaviteľne milovali, že keď si pozreli do očí, hneď vedeli, na čo ten druhý myslí, mohli byť k sebe chrbtami a cítili, čo ten druhý cíti. Chodili ruka v ruke, len čo ich ktokoľvek spolu videl, bolo všetkým jasné o čo ide. Nik im nezávidel, lebo len čo sa spolu zjavili, cítili ste z nich, že boli stvorení jeden pre druhého.

Raz Azim prišiel na návštevu do Asyinho domu, no ten našiel úplne prázdny, nič a nikto tam nezostal. Tak sa vydal do sveta hľadať svoju lásku, putovanie mu trvalo niekoľko mesiacov, keď zrazu ucítil, že sa blíži k hraniciam krajiny, kde by mohla byť. Potrvalo mu ešte mesiac, kým prekonal hranice...  vedel, že sa blíži k mestu, o ktorom bol presvedčený, že tam je, prešiel ďalší týždeň, kým ho pustili za brány. Prichádzal k domu, a keď zaklopal na dvere, počul rytmus jej krokov. Celý šťastný zvolal: „Asya, Asya, otvor, to som ja!“ no ona neotvorila.

Takto Azim chodil k domu deň, čo deň, už ho opúšťali sily, no láska rástla.

Nastal deň keď prišiel k dverám, nežne zaklopal, cítil ako prichádza, začul jej kroky.

„ Asya, Asya, otvor, láska - to si ty.“

Asya mu otvorila.