Bez madaile, ale s hrou plnou zážitkov

Tak som dopozeral  zápas o 3.miesto vo Vancouveri. Ako naozajstný vášnivý fanúšik olympiády som v noci išiel spať niekedy o pol tretej a natiahol som si budíka na štvrtú. Prvú tretinu posledného zápasu Slovákov som ale prespal. Od druhej tretiny sa však začala naozaj dobrá hra. Až keď naši vyrovnali na 1-1, sa mi konečne podarilo odlepiť moje zalepené viečka. Druhá tretina s Fínmi bola tým pravým balzamom pre dušu fanúšika.

Padali tam góly a všetky do fínskej brány. Vyzeralo to už naozaj optimisticky. Veď medaila bola tak blízko.

Ale v poslednej tretine, keď vylučovali našich jedného za druhým sme prišli behom niekoľkých minút o náskok a Fíni pridali ešte jeden gól - do prázdnej brány. To už som bol načisto prebudený.

(Z toho ma napadá, aký geniálny názov vymyslel náš predchodca tu v Prahe a inak asi moj najobľúbenejší z klasických slovenských spisovateľov, Matej Bencúr, pre jednu zo svojich najkrajších próz....Neprebudený.)

Slovenskí hokejisti sa ešte raz vzchopili v druhej polovici tretej tretiny. Na fínskeho brankára sa zosypala spŕška striel a nájazdov našich. So zatajeným dychom som sledoval tú trmu-vrmu vo fínskej obrannej tretine. Na konci zápasu pridali Fíni ešte jeden gól - do rázdnej brány. Je to zvláštne, ale v tej chvíli sa mi uľavilo. Asi aj preto, že bolo tým pádom o všetkom rozhodnuté a to velké napatie zo mňa opadlo.

Bol to veľký boj a aj úžasný zážitok. Tie zápasy, ktoré naši odohrali, jasne ukázali, že dali do zápasov všetko. Ich nasadenie a rýchlosť v niektorých fázach hry boli fantastické.

Už to vidím, ako sa budú po olympiáde ozývať rozni nespokojenci a kritici, že darmo hrali naši dobre,  keď nakoniec dva najdoležitejšie zápasy prehrali. Áno, zostali sme napokon bez  medaile. Ale sledovať zápasy našich nám prinieslo veľké zážitky z hry, plno napatia a dramatických okamihov.

Klobúk dole pred výkonmi hokejistov. Ďakujeme.