Ách rodná moja hruda
Zem nádherná, čo napĺňaš ma vším bez hraníc..
Každému dávaš z úprimného srdca
Po večeroch dušu napĺňa zdravá červeň z tvojích líc
Z rána zlatisté sústa hrejivých lúčov
Nasytia zkrehnuté bytosti, a nežiadaš nič
Hockto smie načrieť ti zo studníc
Odkiaľ pramení podstata života.
A predsa nájdu sa bezohľadní vagabundi
Odetí často zvodnejšie ani v májový šat samotná Príroda
Krásni a voňaví,
Koľvekto ochotný odovzdať im svoju prítomnosť..
I ty, rodná Zem moja
Kúsok tohto sveta,
Kde lúky žiaria krásou dúhovou
Kde lesy štedré, dávajú bez zbytočných slov
Bohatstvo ukryté v hlbinách
Šťavnaté plody
Bezstarostnej úrody..
A ten preľud, on odel na seba tak honostný šat
Pod rúškom štedrosti snaží sa vše sťať
By zhojil své túžby, nenásytným mámonom zkalené
Myseľ jeho dumá len na to jediné
Ako nadžgať kontá do popuku
Vraj máta ho túžba dosiahnuť budúcnosti "záruku"
By stal sa z neho nadčlovek..?
Čo na tom, že zajtrajška viac niet
Keď stratíme kúsok pody, tá dáva nám chlieb
Napája nás, keď vyprahle tela ubíja smäd
Chráni, kedy búrky zalievajú úrodu
Ponúka úkryt, keď víchor rozháňa mračná smogu,
By nezmoril nás prítomnosti puch
Vznášajúci sa zo zaslepenej snahy mať zakaždým viac
A borí zajtrajšky pre krajšie dnes.
Kto spasí nás, keď nebude možné kam podieť sa pred
Snahou Prírody ubrániť svoj plynulý chod?
Či nebodaj tí, ktorí urvali si najviac zo sľubov a z matičky Zeme
By spasili kohokoľvek z más?
Kdeže to vlastne žijeme?
Dávno lachvatosť napĺňa obsah žíl
Vraj múdreho tvorstva
Toho, kto často rozhoduje i bez nás.
Tak vstaňme a ukážmeho kto sme zač!
