Jar prisla!

Uz je tu, definitivne. Prisla, dlho a tuzobne ocakavana.
Pred mesiacom sa na par dni mihla, a dala nam nadej vydrzat uz ten koniec zimy,
a ostala vo vzduchu. Takze aj ked sa vratili mrazy, snezilo, prsalo, bolo zamracene,
bolo ju citit, ze uz je tu, a uz len zbiera sily kedy sa objavi v plnej krase a prinuti zimu sa na rik odplazit sa do tmaveho studeneho kuta.

Marnotratna dcera jedna, dlho si bola prec. Ale dnes si sa vratila, a usmievava sa, ach, tak krasne, trocha nesmelo, ale koketne, vedoma si svojej krasy.
Kyticku snezienok drzi v ruke, a slnko, áno, slnko jej ziari vo vlasoch.
V ociach nezbedne iskricky ako si predstavuje nove tohtorocne Collegia na Kampe, prechadzky po zelenom a rozkvitnutom meste; nove akcie, bicykle, korculky, vylety za Prahu;
zalubene dvojice na Petrine, zmrzlinu v kornutku a vodne bicykle na vltave... 

A co v jej ociach vidite vy?